1.1 Základný prehľad

Naša jubilujúca škola bola konštituovaná v období rýchleho rozvoja odborného školstva na Slovensku, menovite v Bratislave, ako dôsledok prudkého rozvoja priemyslu a služieb v jeho najrozmanitejších odvetviach, pričom najväčší dopyt bol po absolventoch strojárskych a elektrotechnických odborov.

Naša škola bola zriadená rozhodnutím Rady Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 13.júna 1972, č.165/72 v priestoroch bývalej Základnej deväťročnej školy na Kvačalovej ul.20 od 1.9.1972 ako Stredná priemyselná škola, a to odčlenením od Strednej priemyselnej školy strojníckej na Fajnorovom nábr.5 v Bratislave, ktorá z priestorových a kapacitných dôvodov už nemohla vyhovieť narastajúcim potrebám.

Z "materskej priemyselnej školy" sa odčlenilo 16 tried denného štúdia a štúdia popri zamestnaní s orientáciou na študijné odbory strojárenstvo, prevádzku automobilovej dopravy a v externom štúdiu popri zamestnaní na prevádzku lodnej dopravy, 32 členný zbor učiteľov odborných a všeobecnovzdelávacích predmetov. Prvým riaditeľom školy sa stal Ing. Milan Strna, ktorý dovtedy pracoval ako učiteľ na "materskej škole" a orientoval sa na oblasť automobilovej techniky. Už v prvom školskom roku života našej školy maturovali žiaci v štyroch triedach denného štúdia a v dvoch triedach štúdia popri zamestnaní ( 158 absolventov ).

Tým, že škola bola zriadená v budove bývalej ZDŠ, postavenej v roku 1938, jej priestory nemohli v danom stave vyhovovať potrebám plne organizovanej strednej odbornej školy. V prvých rokoch sa napr. dielenské vyučovanie a špeciálne strojárske a technologické merania museli realizovať z veľkej časti v príslušných priestoroch SPŠS na Fajnorovom nábreží.

V rozvojových programoch bolo treba zrekonštruovať a adaptovať klasické triedy na špeciálne laboratóriá, odborné učebne a dielne. Veľmi významnou skutočnosťou, ktorá mala zásadný vplyv na ďalší rozvoj školy, bolo od šk. roku 1975/76 rozšírenie jej priestorov o budovu predtým dievčenskej časti ZDŠ na Kvačalovej ul.18, s ktorou predstavovala od počiatku jeden stavebný komplex. Tento fakt následne umožnil nielen rozšíriť štruktúru odborných učební a dielní, ale hlavne zrealizovať výstavbu nevyhnutnej trafostanice a prístavbu účelových dielenských priestorov, a tým uskutočniť zásadnejšiu preorientáciu školy na oblasť automobilovej , neskôr cestnej dopravy, aj keď počas podstatnej doby existencie školy sa orientovala aj na strojárske študijné odbory.

Postupom času boli vďaka veľkému úsiliu vedenia a učiteľov školy zriadené laboratóriá strojárskych meraní, elektrotechnické laboratórium a odborná učebňa automatizácie, odborné učebne chémie a fyziky, brannej výchovy, cudzích jazykov, prípravy výroby, automobilov, trenažér na výcvik vodičov, knižnica, kabinety a sklady pre zbierky učebných pomôcok. Najväčšie finančné náklady a najväčší rozsah prác a spoluúčasť vedenia, učiteľov a zamestnancov školy si vyžiadala výstavba dielenských priestorov.

Počiatkom 80. rokov už bola škola vybavená odbornými dielňami, ako frézareň, sústružnícka dielňa, nástrojáreň, zámočnícka, drevárska a kováčska dielňa, motoráreň, autodielňa s vybavením na vtedajšej úrovni STK, elektrodielňa , autoservisné priestory a skladové priestory.

V týchto rokoch prežívala škola aj najväčší rozvoj v počte tried denného štúdia aj štúdia popri zamestnaní. Na škole bolo v tomto čase 32 tried, cca 90 učiteľov, pričom vyučovací režim bol denne 12 až 14 hodinový a triedy, odborné učebne, technika a učitelia boli maximálne vyťažení.

Škola v rámci učebných osnov dopravného študijného odboru poskytovala prostredníctvom vlastnej autoškoly vodičský výcvik pre skupinu "A + C". Pre tento účel mala škola k dispozícii postupne nákladné vozidlá P V3S, Robur, S5T, osobné vozidlo Barkas, Škodu 105L, motorku JAWA 350 a trenažér. Zavedením nových integrovaných dopravných študijných odborov po roku 1985, menovite odboru prevádzka a údržba dopravných prostriedkov došlo k zmene profilu absolventa. Vodičský výcvik už nebol povinnou súčasťou štúdia. V spojitosti s tým došlo aj k delimitácii autoparku školy a zrušeniu autoškoly.

V polovici 80.rokov prichádza k postupnému útlmu štúdia popri zamestnaní a v šk. roku 1985/86 maturujú poslední absolventi tejto formy štúdia. Na konci 80. rokov sa počet tried na škole pohyboval od 16 do 20, pričom prevažovali dopravné študijné odbory.

K zásadnejším zmenám v orientácii školy, v štruktúre študijných odborov, v inovácii obsahu vyučovacích predmetov, v reštrukturalizácii dielenských priestorov a odborných učební, v aktivizácii učiteľov prispeli zásadné zmeny na trhu práce po roku 1989, ktoré boli vyvolané spoločensko-politickými zmenami, ďalej podstatné zmeny ľudského poznania, rozvoj informačných technológií, nové legislatívne podmienky a v neposlednom rade aj nástup nového vedenia školy.

V histórii školy sa po prvýkrát uskutočnili demokratické tajné voľby vedenia školy. Novým riaditeľom školy sa od 1.9.1991 stáva Ing. Július Sloboda, ktorý pracoval na škole od r.1973 do r. 1981 a neskôr od r.1990 do r.1991 ako učiteľ odborných predmetov elektrotechnika, automatizácia a neskôr aj výpočtová technika. So zmenou riaditeľa školy prichádza aj zmena celého manažmentu školy.

V kontexte meniacich sa spoločenských podmienok a následných legislatívnych pravidiel celkového chodu spoločnosti, ako aj života školy, získava škola, ako jedna z prvých v Bratislave, od 1.1.1991 úplnú právnu subjektivitu v rámci samostatnej rozpočtovej organizácie, s právom a povinnosťami samostatne rozhodovať o svojej existencii, a to skoro vo všetkých oblastiach života školy.

Nový dopravný študijný odbor cestná doprava a neskôr doprava umožnil svojou koncepciou zriadiť na škole vlastnú autoškolu a tým umožniť žiakom získať počas štúdia vodičské oprávnenie skupiny "C". Postupne sa škola vybavila cvičnými vozidlami P V3S a osobnými vozidlami Škoda Favorit 135L a Škoda Pick up. Ročne končilo záverečnými skúškami cca 50 až 100 žiakov 4.ročníkov. Počas celej doby fungovania autoškoly bolo treba neustále riešiť problémy s jej financovaním a zabezpečovaním dobrého technického stavu vozidiel. Vedúcim autoškoly bol od novopočiatku Ing. V. Hradecký a je ním dodnes. Autoškola, napriek mnohým prekážkam legislatívneho, finančného a technického charakteru stále funguje a umožňuje získať žiakom lepšie uplatnenie na trhu práce.

V riadiacej práci, ale aj vo vyučovacom procese, sa vo veľkej miere uplatňujú prostriedky výpočtovej techniky, výhody zvládnutia a využívania informačných technológií spoznáva stále väčší počet učiteľov a stávajú sa dennou potrebou v práci všetkých žiakov.

Od počiatku nástupu nového manažmentu dochádza k postupnej zmene orientácie školy z hybridnej strojársko-dopravnej na dopravnú.

Po vzniku samostatného Slovenska od 1.9.1993 je na škole zavedené nové odborné zameranie lodná doprava v rámci študijného odboru doprava, ako jediné na Slovensku, ktoré bolo možné predtým študovať v bývalom Československu len na SPŠ v Děčíne. Základné pedagogické dokumenty, vrátane učebných osnov všetkých odborných predmetov a väzieb na príslušných sociálnych partnerov, boli v rekordne krátkom čase spracované na pôde školy.

Nadviazali sa profesijné kontakty s najbližšími sociálnymi partnermi Slovenskou plavbou dunajskou ( neskôr Slovenská plavba a prístavy ) a jej závodmi ( divíziami ) osobná lodná doprava, riečna doprava a prístav, Štátnou plavebnou správou, Povodím Dunaja a jej závodom Gabčíkovo - Vodný stupeň, Slovenskou technickou univerzitou, katedrou spaľovacích motorov a lodí. Partneri poskytli a poskytujú externých učiteľov a žiakom možnosť vykonávať na ich prevádzkach odbornú prax počas celého roka.

Dôležitým dňom v živote školy sa stal 1.9.1993 keď bola Stredná priemyselná škola na Kvačalovej ul.20, zriaďovacou listinou Školskej správy VI v Bratislave premenovaná na Strednú priemyselnú školu dopravnú, pod ktorou je zaregistrovaná v sieti škôl MŠ SR a je akceptovaná širokou verejnosťou doteraz. Poslední absolventi študijného odboru strojárstvo maturovali na škole v šk. roku 1995/96, a to trieda S.4E ( 23 žiakov ). Od školského roku 1996/97 sú na škole zavedené len dopravné študijné odbory.

V rámci odbornej preorientácie školy došlo k zmenám v štruktúre, vybavení, rozmiestnení a počte odborných učební a dielní, uskutočnili zmenu obsahu všeobecnovzdelávacích, ale hlavne odborných predmetov. Zmenou učebných plánov došlo aj k zavedeniu nových odborných predmetov, čo sa muselo odraziť tak v materiálnom vybavení školy , ako aj v profilácii učiteľov.

Okrem žiakov si museli a musia osvojovať nové vedomosti a zručnosti aj učitelia. Reštrukturalizáciou prešli odborné učebne, napr. učebňa automatizácie sa zmenila na ďalšiu učebňu výpočtovej techniky a informatiky, učebňa audiovizuálnej techniky na učebňu techniky administratívy.

Boli zriadené nové odborné učebne: technického kreslenia, základných odborných predmetov, výpočtovej techniky, cudzích jazykov. Nový šat a nový priestor dostali zámočnícka dielňa, zvarovňa, frézareň, autodielňa. Na výraznom zlepšení technického a technologického vybavenia školy mala veľký podiel Nadácia "SPŠ Kvačalova 20" ale hlavne aktívne zapojenie sa školy do programov EU PHARE.

V spolupráci s firmou AutoFrance, prvým nájomcom školských autoservisných priestorov a prevádzkovateľom servisného a školiaceho strediska pre vozidlá PEUGEOT, došlo k rekonštrukcii týchto priestorov, k ich vybaveniu servisnou, diagnostickou technikou ako i literatúrou a dňa 20.1.1993 bolo slávnostne otvorené Školiace, diagnostické a servisné stredisko Peugeot. Dnes je už väčšina vybavenia strediska majetkom školy. V nasledujúcich rokoch došlo k dvojnásobnej zmene nájomcu, ale orientácia servisu na značku PEUGEOT a výhody pre školu a vyučovanie zostali. Momentálnym prevádzkovateľom servisného strediska, kde vykonávajú časť praktického vyučovania žiaci školy, je firma AUSTIN SERVIS s.r.o.

Škola veľa úsilia investovala do vyučovania jazykov. Ako jedna z mála priemyselných škôl si udržala aj pred rokom 1989 vyučovanie dvoch cudzích jazykov, okrem povinného ruského jazyka aj nemecký jazyk, pri ktorom sa však nemohlo uplatniť delenie triedy na skupiny. Od roku 1977 do roku 1989 sa nemčina vyučovala len ako nepovinný predmet. Kratší čas sa nepovinne aj v rámci záujmovej činnosti učil anglický a španielsky jazyk. ( Niekoľkí absolventi študujú nemecký a španielsky jazyk na Pedagogickej fakulte UK ).

Nemecký a anglický jazyk dostal zaslúžené miesto v rámci učebného plánu až po roku 1989 s týždennou dotáciou v každom ročníku 3 hodiny týždenne, čím sa stali jedným z možných maturitných predmetov.

V súčasnosti si žiaci majú možnosť vybrať anglický jazyk, nemecký jazyk, francúzsky jazyk a v odbornom zameraní na lodnú dopravu majú žiaci druhý jazyk ruštinu. Vyučovanie zabezpečujú 3 učiteľky nemeckého jazyka, 2 interní učitelia a 1 externá učiteľka anglického jazyka, 2 učiteľky ruského a 1 učiteľka francúzskeho jazyka.

Od roku 1994 sa učebný plán rozšíril o predmety - etická výchova a náboženská výchova. Žiak sa v súlade so svojím presvedčením rozhoduje pre jeden z nich.

Maturitné skúšky prešli tiež svojím vývojom za 25 rokov trvania školy. Od štyroch profilujúcich predmetov ( strojárstvo - SJL, RUJ, stavba a prevádzka strojov, strojárska technológia; prevádzka automobilovej dopravy - SJL,RUJ, automobily, mechanizačné zariadenia alebo ekonomika ) sa od šk. roka 1985/86 podstatne zmenili maturitné predmety, časti maturitnej skúšky, ako aj ich organizácia a koncepcia.

K povinnému maturitnému predmetu SJL, spočiatku aj k RUJ, pribudli ďalšie voliteľné predmety, ako matematika, ďalší cudzí jazyk. Písomná časť maturitnej skúšky zostala iba v predmete SJL ( predtým bola aj v RUJ a MAT ).

Zásadné zmeny nastali v maturitnej skúške z odborných predmetov. Skúšky z profilujúcich predmetov nahradila praktická a ústna skúška z odboru, ktorá má komplexný charakter ( zahrňuje problematiku zo všetkých odborných predmetov ). Praktická maturitná skúška môže mať klasickú formu ( žiak predpísaný počet hodín v priestoroch laboratórií a dielní vypracováva pridelenú alebo vylosovanú tému ) alebo žiak , prípadne skupina žiakov dlhodobo ( 3. až 4.ročník ) pracuje na Komplexnej maturitnej práci a v termíne konania praktickej maturitnej skúšky ju pred maturitnou komisiou obhajuje.

Komplexné maturitné práce dosahujú mimoriadne dobrú úroveň. Žiaci pri ich dlhodobom riešení spolupracujú s podnikmi a firmami aktívnymi v danej oblasti, študujú domácu aj zahraničnú literatúru, osvojujú si najnovšie poznatky, musia samostatne komunikovať so sociálnymi partnermi, hľadať informačné zdroje, používať informačné technológie a sú nútení využívať všetky vedomosti a zručnosti, ktoré si počas štúdia osvojili. A keď ich nemajú, musia si ich v záujme splnenia zadania doplniť. S vybranými najlepšími prácami obsadili naši žiaci v ostatných troch rokoch prvé miesta v mestskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti v odbore doprava, popredné miesta v odbore strojárstvo a tvorba učebných pomôcok a postúpili do celoštátneho kola.

V súčasnosti majú žiaci, v zmysle platnej vyhlášky o ukončovaní štúdia, možnosť si zvoliť k SJL povinne voliteľný predmet z ponuky: matematika, anglický alebo nemecký jazyk, fyzika. Písomná maturitná skúška zostala iba v slovenskom jazyku a literatúre. Novým prvkom voči minulosti je to, že škola témy písomnej maturitnej skúšky nedostáva centrálne z Ministerstva školstva SR, ale si ich navrhuje sama.

Významný vplyv na vnútorný život školy, ako aj na jej postavenie v celospoločenskom meradle, malo a má jej zapojenie do programov EU PHARE. Touto problematikou sa zaoberá osobitná kapitola pamätnice, pretože má nielen momentálny, ale hlavne perspektívny význam.

Súčasťou života školy, aj keď nie každodennou, sú športové podujatia, súťaže a s tým spojené väčšie či menšie úspechy školských kolektívov v jednotlivých športoch. Zároveň sa veľa učiteľov mohlo pochváliť bohatou športovou minulosťou aj prítomnosťou. Medzi najznámejšie športové osobnosti v učiteľskom zbore patrili alebo patria, H. Bende - majster športu, reprezentant ČSSR v atletike, D. Malík - volejbal, hráč Slávie UK, I. Gabovič - kondičný tréner tenistov, vysokošk. učiteľ, P. Benca, volejbal, hráč Slávie UK, tréner majstra I. ligy ČSSR - mladší dorast, Ing. Vladimír Hopka - majster športu, plávanie, európsky rekordér - motýlik, Ing. Milan Strna - motocyklový pretekár, K. Michalovič - motoc. pretekár, Ing. M .Straško - technický komisár automobilového športu F.I.A a.i.

Množstvo našich žiakov sa počas existencie školy aktívne zapojilo do školských športových súťaží, alebo sami vrcholovo športovali. Nie je možné z technických a archívnych dôvodov vymenovať všetky úspechy školy a všetkých športovcov. Z najznámejších si pripomenieme
D. Pašeka, hokejového reprezentanta ČSSR, majstra ČSSR, súčasného Prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja,
J. Malchárka, automobilového pretekára, majstra Európy na okruhoch,
Ľ. Bernáta, dorasteneckého hokejového reprezentanta,
M. Spuchláka, hádzanára VKP Bratislava,
P. Škodu, kajakára,
F. Skočíka, dorasteneckého reprezentanta v cyklistike,
T. Jukla, majstra Slovenska v jude,
D. Hutára, starší dorastenec, hokejista 1.ligy, Danubius Bratislava, atď.

Školu samotnú nerobí len jej budova, učitelia, učebné plány, študijné odbory, úspechy na študijnom či športovom poli. Školu robia hlavne jej absolventi, ich pozitívne uplatnenie na trhu práce. Zo štatistického pohľadu absolvovalo našu školu v školských rokoch 1972/73 až 1996/97, t.j. v predchádzajúcich 25 rokoch, 3560 absolventov v 140 maturitných triedach.